Prijala som to ako fakt. Pýtala som sa, ako k tomu vlastne dochádza. Pochopila som, že situácia môjho dieťaťa nie je chyba v systéme. Chybou v systéme je naše stereotypné väčšinové uvažovanie. Chybou v systéme je vnútorná nesloboda mnohých z nás. Otvorenosť a sloboda nie je uchopiteľný a trvajúci stav. V našom svete je potrebné ich neustále a s vynaložením námahy oslobodzovať – existujú výhradne v stave vytvárania a obnovovania.
Festival Svet podľa Gabriela vnímam zvlášť citlivo z viacerých dôvodov. Vznikol z úžasnej energie otca, ktorý chce upriamiť pozornosť na tragický osud svojho dieťaťa, aby tak zároveň podporil iných ľudí a inakosť ako takú. Festival sa stáva už očakávanou oslavou rozmanitosti identít. Sprítomňuje a legitimizuje rozličné spôsoby ľudskej existencie, vyzdvihuje ich a dáva do spojitosti s univerzálnymi humánnymi hodnotami. Je tu preto, lebo nie všetky otázky autonómneho prežívania sa stretávajú s pochopením a akceptáciou. Je tu preto, aby nás – a vás – v tomto ohľade vnútorne oslobodil.
Pavlína Fichta Čierna
“Svoboda je permanentně sebeobnovujícím procesem
vzácné plodnosti života” (Miroslav Vodrážka)
Pavlína je matka transrodového dieťaťa, ktoré zo všetkých síl podporuje. Je vizuálna umelkyňa, preto vlastnú skúsenosť s tranzíciou dieťaťa vkladá aj do svojich diel a angažovaných aktivít. Jej video Transfokácia po zatienení (2018) s aktivistkou Rominou Kollárik, ktoré upozorňuje na situáciu transrodových osôb, bolo prezentované vo významnom domácom i medzinárodnom kontexte. Na festivale bola hosťom v diskusii „Transrodovosť v rodine“.